Počiatky PCBA (Printed Circuit Board Assembly) možno vystopovať späť k prechodu prvých elektronických zariadení z „bodového{0}}do{1}}bodového vedenia“ na „modulárne obvody“. V elektronických zariadeniach na začiatku 20.-storočia sa obvody primárne spoliehali na priame káblové spojenia medzi komponentmi. Táto metóda bola nielen štrukturálne uvoľnená, ale mala aj nízku spoľahlivosť. S vývojom zložitých elektronických systémov, ako je rádio a radar, ľudia začali experimentovať s použitím pevných substrátov na podporu obvodových štruktúr; toto bol prototyp PCB. V 40. a 50. rokoch 20. storočia PCB dozreli a procesy leptania obvodov medenej fólie a izolačných substrátov sa rozšírili, čím sa položil základ pre následnú tvorbu PCBA.
PCBA sa objavilo s vývojom technológií automatizovaného spájkovania a elektronickej montáže. Keď sa elektronické výrobky presunuli z laboratória do priemyselnej výroby, samotné PCB nestačili; bolo tiež potrebné efektívne a stabilne namontovať komponenty, ako sú odpory, kondenzátory a integrované obvody na dosku. Postupne sa tak vyvinuli technológie SMT (Surface Mount Technology) a THT (Through Hole Technology). Predovšetkým zavedenie SMT umožnilo automatizovaným osádzacím strojom dokončiť inštaláciu komponentov pri vysokej rýchlosti a vysokej presnosti, čo výrazne zlepšilo efektivitu výroby a označilo PCBA za štandardnú formu modernej elektronickej výroby.
